Kniha prináša čitateľovi Afriku dosť letmo, čo ma na jednej strane nemilo prekvapilo, na druhej strane chápem, že na pár stranách sa všetko povedať nedá. Prácu Pavly Jazairiovej poznám z rádia. Jej reportáže sú, respektíve boli vždy pútavé (dnes už pre rádio nepracuje). V reportáži je čas zamerať sa na jednu konkrétnu tému a tú dopodrobna rozobrať.
Kniha je viac cestovateľský denník s charakteristikou konkrétnych ľudí, s ktorými autorka počas svojej cesty prišla do kontaktu. Navyše denník písaný na kolene v aute, v chatrči alebo v stane. Niekedy sa mi zdalo, že som sa stratila v deji, alebo bol dej chaotický? Občas sa objavia útržky o histórii krajiny, prípadne niektorých kmeňov.
Afrika z tohto pohľadu vyzerá špinavá, plná chudobných a žobrajúcich detí, ktoré celé dni nemyslia na nič iné len na jedlo, ktorého napriek všetkému majú dostatok. Navyše ma kniha vôbec nedokázala pohltiť, skôr som sa do čítania nútila. Priznám sa, že som od knihy čakala viac. Ale neznamená to, že by som na pani Jazairiovú zanevrela. Naopak, určite v najbližšej dobe znovu siahnem po jej knihe. Moje hodnotenie: 3
Práve teraz mám rozčítanú novú knihu o Afrike. Tentokrát beletriu inšpirovanú skutočnými udalosťami a s popisom kultúry jedného z kmeňov... Ale o tom, až po dočítaní.
