Koncert Jany Kirschner v Prahe

Autor: Mariana Macková | 20.9.2012 o 15:15 | (upravené 20.9.2012 o 17:22) Karma článku: 10,23 | Prečítané:  461x

Rozhodla som sa napísať o koncerte, ktorý Jana Kirschner odohrala v pražskej Lucerne v decembri 2010. Ja viem, je to dávno. Ale ja som až dnes nabrala odvahu založiť si blog a podeliť sa tak s vami o zážitok. A že to bol zážitok!

Ak by som začala svoj článok otázkou: "Mám dve správy. Jednu dobrú a jednu zlú, ktorou mám začať?" Iste by si väčšina z vás vybrala zlú. Zlou správou je, že pražská Lucerna - veľká sála, ktorá je v českom "šoubiznyse" pojem, ma sklamala. Nebol to prvý koncert, ktorý som zažila v tomto priestore a musím povedať, že vďaka zlej akustike sa z poslucháča stáva len divák. Slová piesní sa v priestore strácajú. Pri kvalitných textoch piesní je to veľká škoda.

Predskokanom Jany Kirschner bol Tomáš Klus so svojim parťákom. Pre mňa vtedy neznámy spevák doprevádzajúci sa gitarou. Hudba výborná, ale ako som už spomínala, slovám nebolo možné rozumieť. Svojej úlohy sa však zhostil bravúrne a v sále rozprúdil zábavu, pripravil kvalitnú pôdu pre našu slávicu. Janu privítal na pódiu piesňou zloženou len a len pre ňu. Vďaka nespornému talentu, ale medzi nami, aj pohľadnosti mladého muža, som sa doma vnorila do jeho diskografie a som za to rada. Tomáš Klus rozhodne obohatil môj hudobný život.

A potom vstúpila na pódium skutočná hudobná diva - v tom čase ešte v očakávaní blížiaceho sa pôrodu. Krásna, jednoduchá, s kvetinou vo vlasoch. Už pri prvých tónoch hudby človek prestával vnímať okolie i čas. A keď Jana začala spievať, melódia piesní sa dostávala človekovi doslova do tela. V prestávkach medzi piesňami som seba i ostatných pristihla, ako sa pohybujeme v rytme a spontánne, bez vlastného uvedomenia, tancujeme.

Koncert bol prevažne zostavený z vtedy nového albumu Krajina rovina a pretkávaný staršou tvorbou. Musím sa priznať, že pieseň Na čiernom koni z nejakého dôvodu mi nikdy neprirástla k srdcu. Ale keď som ju počula naživo v Janinom podaní... Zážitok to bol takmer neopísateľný. No a pri počúvaní Krajiny roviny som mala zimomriavky úplne všade a slzy mi tiekli po tvári. Asi tomu pridalo aj to, že už nejaký čas žijem mimo Slovensko.

Jana na pódiu prežívala každú svoju pieseň, celá sa do nej vkladala. Pohrávala sa s hudbou, melódiou, doprevádzala sa klávesami, experimentovala. Bolo nádherné sledovať človeka, ktorý svoju prácu robí s láskou. Či už ste fanúšikom Jany Kirschner alebo nie, jej koncert treba zažiť. Aspoň tak to vidím ja.

Ďakujem, Jana!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Odstrihnime sa od koreňov nenávisti (píše Michal Havran)

Pri výročí reformácie dokázali francúzski protestanti odsúdiť Lutherov antisemitizmus. A čo Slováci?

KOMENTÁRE

Púť do Compostely nám pripomína stratené ideály

Všetci pocestní sa v jednu chvíľu stretli, aby sa stručne pozdravili „buen camino“, a aby sa hneď potom aj rozišli.


Už ste čítali?